Dualistu mládenca príhody a skúsenosti
Odkaz na prvý slovenský román Jozefa Ignáca Bajzu som použila preto, aby bolo jasné, že dnes nebudeme abstraktne vychvaľovať duálne vzdelávanie, ale pozrieme sa na konkrétne skúsenosti konkrétneho absolventa.
Rozprávala som sa so Samuelom Minichom, ktorý v súčasnosti pôsobí ako vedúci smeny na filiálke Prievidza-Píly. So Samuelom, ktorý vyštudoval SOŠ hotelových služieb a obchodu vo Zvolene, bola radosť rozprávať sa: je to sebavedomý mladý muž, ktorý má vo veciach jasno.
Na úvod som ho zaskočila otázkou, ako sa líšili jeho predstavy o praxi a skutočná prax, ktorú následne zažil. Samuel zostal na rozpakoch — nie však preto, že by na otázku nevedel odpovedať, ale preto, že pri jeho východiskovej situácii bola moja otázka úplne mimo. Samuel bol dieťa „odchované Kauflandom“, keďže jeho mama pre našu spoločnosť pracuje už 13 rokov. Takže vôbec nebolo výnimočné, že Samo rovno po škole zabrúsil na filiálku a v rámci svojich možností rád pomohol s paletami alebo s čímkoľvek ho vedúci oddelenia poveril. A robil to rád.
Moderná forma štúdia, ktorá umožňuje spojiť teoretické a odborné vyučovanie na stredných školách s praktickou prípravou žiakov priamo na pracovisku. Žiaci získajú nielen pracovné návyky, ktoré sú pevným základom na odštartovanie ich budúcej kariéry, ale aj praktické vedomosti a zručnosti nevyhnutné pre výkon povolania.
„Pozorovali nás, ako pracujeme. Ak si si svoju prácu odvádzal na sto percent, dali ti zodpovednosť a úplnú dôveru.“
Samuel si už ako šestnásť- až sedemnásťročný vyskúšal kadečo — práve vďaka tomu, že sa nebál prijať zodpovednosť. „Najlepšie pracujem, keď ma hodíš do vody,“ hovorí.
Páčili sa mu medziľudské vzťahy na pracovisku, lebo „nás brali ako svojich“. S väčšinou zamestnancov si tykal a snaživo sa od nich učil. Vzor našiel vo svojej inštruktorke, o ktorej s obdivom hovorí, že je to „pracantka“. Práve táto jej vlastnosť ho motivovala pracovať rovnako tvrdo. „Som orientovaný na výkon, viem zamakať,“ hovorí a ja reagujem slovami, že potom je u nás na správnom mieste.
V tom momente zrazu vysvitne, že Samuel nehovorí do vetra — istý čas bol dualistom aj brigádnikom zároveň. „Táto špecifická situácia sa riešila až v Nemecku,“ pousmeje sa. Len pre úplnosť: dnes už by to záležitosť na riešenie nebola, dualisti si u nás môžu počas prázdnin bez problémov privyrobiť.
Po úspešnom ukončení štúdia garantujeme absolventovi pracovné miesto v našej spoločnosti a možnosť kariérneho postupu. Čísla ukazujú, že až polovica absolventov u nás zostáva.
Pýtam sa, či Samuela upokojovalo vedomie, že má po škole isté miesto. Samo otvorene priznáva, že veľmi oceňoval, že si nebude musieť hľadať prácu — táto skutočnosť zohrávala úlohu už pri výbere školy.
Bol nejaký rozhodujúci moment, keď si povedal, že chce v Kauflande definitívne zostať? Samuel priznáva, že zvažoval, že by nepokračoval, pretože ho lákalo zahraničie. Vedel však, že ho práca „baví a napĺňa“: „Vedel som, že zostanem.“
Zistila som, že Samuel je človek protikladov: pracovitý kolega, ktorý má rád istotu, no zároveň rád rieši nevyspytateľné situácie a s obľubou čelí výzvam. Dokáže si rýchlo zmanažovať veci aj v neprehľadnej situácii, akých je v súčasnosti neúrekom.
Čo je podľa dvadsaťročného mládenca, ktorý to dotiahol na pozíciu vedúceho smeny, dôležité na to, aby človek uspel?
„Pracovitosť. Určite treba tvrdo pracovať. Okrem toho treba komunikovať, pýtať sa, keď človek nevie či nerozumie.“
Samuel Minich
Samuelovi slúži ku cti, že vyjadril túžbu adresne poďakovať kolegom, ktorí mu na jeho ceste poskytli neoceniteľnú pomoc a podporu: Zuzana Minichová, Marcela Zlukyová, Katarína Bafiová, Stanislava Horváthová, Katarína Hudečeková, Miroslav Bališ a Branislav Hloža.
Samuelovi želáme veľa úspechov do budúcnosti a nám veľa šikovných a sľubných dualistov, ktorí to u nás v budúcnosti naplno rozbalia.